Pomoc detským onkologickým pacientom
Vrámci nášho štúdia sú nám ponúkané rôzne možnosti rozvoja našich znalostí, vedomostí i skúseností. Tou, ktorá sa doteraz asi najviac zapísala do našich mladých zubárskych duší a to myslím hovorím v mene všetkých zúčastnených, boli návštevy Oddelenia detskej onkológie.
Podstatou týchto niekoľkých stretnutí bolo na jednu stranu oživiť deťom ich pobyt v nemocnici, podobne to platilo aj pre ich mamičky a oteckov, zároveň sme chceli apelovať na dodržiavanie hygieny aj u onkologicky chorých detí, u ktorých býva len samotné umývanie zúbkov často nepríjemné a bolestivé, vzhľadom na agresívnosť terapie alebo aj samotných onkologických ochorení. Súčasťou školenia bola teoretická prednáška, ukázali sme im mnoho obrázkov s pokazenými zubami, ktoré majú o všeobecnosti úspech u našich detských kamošov ;) Nasledovala časť o správnej výžive a na záver bol priestor venovaný rodičom a ich otázkam ohľadom starostlivosti o chrup ich ratolestí, ktoré mávajú ťažké bolestivé eflorescencie, ktorých dôsledkom je často neprijímanie potravy u detí. Venovali sme sa taktiež správnemu výberu zubných pást a kefiek, ktoré by mali byť taktiež prispôsobené sťaženým podmienkam v ústach takto chorých detí.
Tieto školenia nás vniesli opäť do nového prostredia, kde sme sa stretli tento krát asi s najťažšími pocitmi za naše existovanie vrámci UPJŠ, kedy sme boli konfrontovaní s krutou realitou nádorových ochorení u detí. Ťažký údel nebol zjavný len na tvárach našich najmenších, ale aj u ich rodičov, ktorý sú často bezradní aj v otázkach pre nás tak banálnych, ako je výber vhodnej zubnej kefky.
Preto sa vzdelávajme ďalej, aby sme mohli takýchto školení uskutočniť čoraz viac, aby sme aj my študenti zubného lekárstva mohli vyplniť čas hospitalizovaným deťom podobnými akciami a tým prispieť ku ich lepšiemu psychickému i fyzickému stavu.
Na záver by som sa chcela v mene všetkých poďakovať lekárom s asistentom z tohto oddelenia za ich pomoc pri organizovaní a v neposlednej rade aj pani profesorke Markovskej za jej odborné vedenie.
autor: petiq